MOVIE TIPS FOR HALLOWEEN

Tekvicový Halloween špeciálne neoslavujem, no vždy si rada vychutnám dobrý film. O to viac ak ide o tajomnú gotickú atmosféru, štipku strachu, vraždy, podivné situácie či nie tak celkom normálne charaktery. A o to viac, ak je to obľúbená klasika z rokov minulých. Je to niečo ako tradícia s vianočnou Popoluškou.
A tak mám pre vás tipy na trošku creepy strašidelný večer. Moje špeciálne srdcovky.

Beetlejuice (1988)
Nosil pásiky už predtým ako to bol veľký fashion trend. Môj obľúbený Beetlejuice, ktorého som videla ešte ako malá a dlhú dobu som z toho malého pána mala strach. Neskôr som sa zaľúbila do Burtonoviek a stal sa klasikou na mojom zozname. Prvky humoru a zvláštnych čudností... ak ste fanúšikom Tima Burtona, toto je povinná jazda.

Death becomes her / Smrť jej pristane (1992)
Opäť trošku creepy s prvkami humoru. A že také sú najlepšie! Mladý Bruce Willis a úžasná Meryl Streep. Tento film fakt môžem a má takú skvelú atmosféru, že aj napriek všetkým absurdnostiam, ktoré uvidíte, budete mať zimomriavky a úsmev na tvári zároveň. Videla som ho už niekoľkokrát, nikdy neomrzí.

Sleepy Hollow / Ospalá diera (1999)
Presne tá gotická atmosféra o ktorej som hovorila na začiatku! Znova film Tima Burtona so skvelým hereckým obsadením, pravým strašidelným príbehom, pravou atmosférou, dymom, kúskom čarodejníctva a tekvicami okolo. Vždy ho v televízii dávali tak neskoro a ja som vždy čakala a nespala... a v tme sa vytešovala pri klasickom začiatku s krásnou hudbou Dannyho Elfmana.

Addams Family / Rodina Addamsovcov (1991)
Túto podivnú rodinku zrejme predstavovať ani nemusím. No mne už ako decku prirástli k srdcu a vždy si ich rada pozriem, akýkoľvek diel. Skvelý je ešte aj starý čiernobiely seriál, ktorý som pozerávala tiež ešte ako malá.

Monster House / V tom dome straší (2006)
Trošku iná rozprávka. Skvelá vec, ktorá poteší aj dospelých. Kúsok nervozity, strachu a predovšetkým zaujímavý príbeh, opäť humorný. Kto nevidel, odporúčam. Mne sa to veľmi páčilo, rozosmialo a potešilo.

Crimson Peak / Purpurový vrch (2015)
Aby som nevynechala ani nejakú súčasnú novinku, odporúčam aj Crimson Peak. Sú na to rôzne názory, pozitívne aj negatívne, no ja sa rozhodne radím k tým pozitívnym. Vo filme sú typické ľakačky no nie je to nič, čo by ste neprežili.
Z brutálne strašidelných horrorov som už akosi vyrástla a s pribúdajúcimi rokmi ich už naozaj nemusím vidieť - pre dobro svojho spánku. No toto veľmi potešilo. Krásnym prostredím, vizuálom, kostýmami, hercami. Aj keď bol príbeh celkom predvídateľný, už len pre potešenie oka to musíte vidieť.

Psycho (1960)
Úplná klasika. Posledné tri filmy sú z kategórie tých naozaj strašidelných. Psycho je znepokojujúce, no zaspíte v pohode. Legendárna scéna v sprche určite stojí za to. Čiernobiely film so zaujímavým koncom a tajomnou atmosférou v podaní Hitchcocka, ktorého mám veľmi rada a toto sa mu rozhodne podarilo.

The Shining / Žiarenie / Osvícení (1980)
Ďalšia klasika tentoraz v podaní Kinga. Kto čítal knihu sa však môže na prekvapenie pripraviť tiež, pretože záver sa od písanej podoby líši. Opäť dosť znepokojujúce scény, až takmer živé šialenstvo, ktoré je doslova cítiť. Skvelé herecké výkony, veľký opustený hotel plný tajomstiev. Film na trošku iný večer ako stvorený.

The Blair Witch project / Záhada Blair Witch (1999)
A táto podivnosť na záver. Vraj film natočený podľa skutočných udalostí. Ktovie, čo je na tom pravdy. No ak sa chcete naozaj báť, spravte si menší rešerš o tomto projekte a následne si pozrite film. Neuvidíte krvavé masakre, ani duchov, ani rôzne iné príšery, no atmosféra filmu, jesenný les plný holých stromov, blúdenie v ňom a podivné zvuky sa postarajú o všetko. Natočené obyčajnou kamerou, žiadne veľké efekty, autentické... možno aj to prispieva k nepríjemnému pocitu. Je to niečo iné ako horrory točené v dnešnej dobe a určite stojí za pozretie.

Ak ste aj videli, pridajte sa k mojej tradícii a niečo obľúbené si pokojne zopakujte. Alebo pridajte nové a určite mi dajte vedieť, ako sa páčilo!

IT´S ROWLING TIME

Áno, som príslušník HP generácie, pretože ako sa hovorí always. S Harrym som prežila detstvo. Doslova. Možno aj preto mi Rowlingová prirástla k srdcu. No nebol to len svet fantázie, kúziel a čakania na list z Rokfortu, bolo to jej písanie. Ľahké, svieže, číta sa samo. 

Knihu som objavila v Martinuse niekedy cez leto a v krásnej paperbackovej verzii som ju už nechcela pustiť z rúk. Pátraním v kútiku anglických kníh som prišla na potešujúce zistenie, že táto verzia je dokonca finančne výhodnejšia. Študenta poteší. Je to v poradí moja druhá anglická kniha a naozaj nechápem, prečo som sa im doteraz tak dlho vyhýbala. Je to iné ako čítať preklad. Jasné, v domácom jazyku je to ľahšie, rýchlejšie, no verte mi, že keď prelúsknete prvých pár strán nabehnete na angličtinu ako na vlastnú reč. A už to pôjde stránka po stránke. Z kontextu všetko dôležité pochopíte. Vôbec neprekladám, jedine, ak sa nejaké slovíčko opakuje a už naozaj netuším, čo znamená. Čítanie kníh po anglicky je výborná vec. Viac si na ten jazyk zvyknete a možno pochytíte akúsi spontánnosť aj pri čítaní iných textov, keď už nebudete prekladať slovo po slove ale z celého kontextu vety jednoducho porozumiete o čo ide. A to bohato stačí. Zapamätáte si aj niekoľko klasických bežne zaužívaných fráz a ak zvažujete čítanie po anglicky, určite choďte do toho. Veľa kníh je pôvodne napísaných v tomto jazyku, znie to úplne inak ako v mnohých prekladoch.

Samotnú knihu o mestečku Pagford sprevádza akési jemné rúško, ktoré postupne odkrývate s každou nasledujúcou kapitolou. Dostávate sa do väčšej hĺbky postáv a ich tajomstiev. Za zdanlivým úsmevom sa skrýva hnev a urážky a za takzvaným šťastím a spokojnosťou snaha prežiť ďalší deň. Postavy sú výborne rozpracované, nečakajte akčný dej, skôr ponorenie sa do ľudských charakterov a do pokrytectva a faloše súčasnosti. Aj keď mi to trvalo, knihu som dočítala a Rowlingová opäť nesklamala. Za mňa áno, či už v pôvodnej verzii alebo v slovenskej. Tú pôvodnú som si však vychutnala.

Čítali ste? Plánujete?

AUTUMN SNAPS

Trošku jesennej pestrosti v týchto upršaných dňoch. V chladnom októbrovom vzduchu, ukrývajúcom akési tajomno. Akúsi temnú stránku farebného lístia. Pripomína sa blížiaci americký sviatok a celá bububu vec. V záverečných októbrových dňoch si rada vychutnám chvíle strašidelnej klasiky v podaní Tima Burtona. Alebo by to tento rok chcelo nejakú inú klasiku hororového žánru? Možno spíšem tipy aj pre vás.

Zatiaľ ma však drží čajíčkovanie, písanie a čoraz viac sa dostávam do rytmu škola/domov. Aj keď sú vonku mokré chodníky a zopár listov sa zamiluje do vašich topánok, možno si zabudnete dáždnik a zahráte sa na dramatickú filmovú scénu v daždi, vlasy získajú trendy mokrý efekt a večer pri tom čajíčku v snahe sfúknuť romantiku a lá sviečka vyfúknete aj vosk, červený v štýle masového vraha, možno strávite nasledujúci deň aspoň hodinu drhnutím stola a vecí naokolo, lebo masový vrah. A tu sa už dostávam do fakt dlhého súvetia.. no stačí prejsť okolo stromov a všimnúť si, aké sú pestré, ako si užívajú svoj jesenný fashion week a aj to je maličkosť, ktorá vykúzli úsmev.
A pár týchto maličkostí aj dnes na blogu. Majte sa krásne!

THESE LANA DAYS

Akosi stagnujem. Ale to ste si už asi všimli, keďže posledný príspevok datuje záver septembra. Do nového semestra som šla s veľkou motiváciou. Tá rýchlo padla. Nezrútil sa mi vesmír, zrútila sa imunita. A to som si myslela, že ja predsa tieto nádchy nechytám. Prvotná myšlienka, jasné zázvor, posteľ, som fresh. No tak rýchlo fresh som nebola a zrazu sa začali valiť povinnosti do školy a akútna potreba všetkých naokolo počuť moje plány s bakalárkou. Ale ja žiadne nemám! 
A tak začal tretí ročník. Ružovo s jednorožcami naokolo. Ha ha.
A tak ma chytila trošku panika.
A intelektuálna kríza. A popri písaní článkov pracovných, dumaním nad bakalárkou, seminárkami, nad nedostatkom nápadov, snažiac sa odreagovať pri seriáloch, pretože cvičiť nemôžem, sekunda ticha za všetky činky na ktorých môj zrak nespočinul, blog šiel akosi bokom. Jednoducho, ako mám písať pozítivne články, keď mám problém dať sa do svojich vlastných koľají. A negativizmus tu šíriť nechcem. Pretože tento Cokinellácky blog vznikol ako sídlo inšpirácie, motivácie, pozitívnych naladení. A nie zdroj môjho vyplakávania.
Možno je to tým, že už som bola dva dni fit a zase nemôžem dýchať, a priemysel papierových vreckoviek ma momentálne zbožňuje. Možno je to tým, že svojho chlapa zase vidím len občasne kvôli školám a keď už je tu ten vytúžený niektorý víkend najradšej som offline s ním. Možno je to tým, že sa moje vnútorné ja rúti pod predstavou mojej zatiaľ neexistujúcej bakalárky. Vedela som, že budem tento rok niekde v neslušných slovách, ale že tak skoro! Dúfam, že so mnou nejden tretiak súcití.

Sú chvíle dobré aj zlé, to vieme. Tento výlev píšem najmä preto, aby ste vedeli, že žijem. Aj keď sa práve nachádzam v kráľovstve vreckoviek, čajov a božského spreju do nosa! Och, kto vymyslel tento zázrak. Dúfam, že vy sa máte krásne, že ste semester začali o niečo lepšie a ak vás nenapadla nádcha v tomto počasí, tlieskam.
A v poslednej dobe fičím na Lane! Nie vo vzduchu ladne akrobatsky, ale doma v teple pri notebooku. Nový album Honeymoon je na prvé počutie okej. Na druhé o čosi lepší. A na tretie až desiate sa ho už neviete zbaviť.
Nalaďte sa na slečnu Del Rey. Prajem krásny začiatok týždňa!