utorok 4. októbra 2016

WRITER´S BLOCK

Nejde mi to. Stále neviem aké slová naťukať. Niekedy premýšľam ako zaujať, byť originálna či inšpiratívna. Dnes som si povedala, jednoducho píš. Otvor to blogerské okno a píš. To je to jediné, na čo bol tento blog stvorený. Pre oslobodzujúci zvuk ťukania klávesnice a nezastaviteľný tok plynúcich myšlienok. Niekedy to zo seba potrebujete dostať von. Bez rámcovej témy, osnovy, plánov či vyznačených bodov. Hovorí sa tomu pisateľský blok. 

Niečo v mysli sa vám jednoducho blokne a celá vaša kreativita je fuč. Dokážete písať správy, články a pracovať so zahraničnými zdrojmi. Publikujete jedna radosť, no dostávate sa do stereotypu a vaša myseľ funguje podľa vopred naučených vzorcov. Zrejme pochopíte, že vyprodukovať následne niečo malebne kreatívne a originálne nie je také ľahké. Vzniká potreba stále plodiť niečo nové. Niečo zaujímavé. A potom čoraz viac nadobúdate pocit, že zaujímaví nie ste a že tie vaše žvásty aj tak nikto čítať nebude.

Dnes som poprosila uja Googla o pomoc v zúfalej hodine. Naťukala som tie slovíčka a ono to fakt funguje. Internet je zázrak tohto storočia, keď z jedného kúta izby dokážete rozbehnúť mozog a osloviť masy. A mňa oslovil jeden výrok. Píšeme, pretože nedokážeme nepísať. Stotožňuje sa s tým niekto? Píšem pretože chcem a nie, pretože musím. Píšem pre seba, pre svojho imaginárneho priateľa, ktorý sa možno skrýva za videniami, komentármi a čitateľmi. Hrať sa na poli kreativity je totiž taká zvláštna vec, často vám padnú hračky do kanála a vy vymýšľate ako ich získať späť. A ja som sa na to pokúšala prísť celý október a takmer aj september. A teraz sedím vo svojej pracovni (predstav si posteľ) v Nitre a myseľ mi ubieha k prázdnej chladničke. Už dávno som sa tak netešila na nákup potravín. Módne reťazce sa môžu schovať pokiaľ nemajú v ponuke čerstvú brokolicu či čokoládové srdiečka. A opäť objavujem tú radosť zo spontánneho písania.

C.

10 komentárov:

  1. Náhodou krásný článek :) já se s tím výrokem rozhodně ztotožnit dokážu :) když jsem začala psát blog nebo když píšu novou povídku, nepíšu to s tím, že musím, nebo že si to později bude číst masa lidí. Ale prostě jen proto, že chci. Taky proto, když mám tenhle blok, tak raději nepíšu. Nechci se do toho nutit a svoji nejoblíbenější činnost si tak zprotivit.
    Young, wild and free

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne tak :) súhlasím s tebou, asi aj preto to tu mesiac bolo prázdne. nechcem vyprodukovať niečo len preto, že musím. a ďakujem za komentár! :)

      Odstrániť
  2. "Módne reťazce sa môžu schovať pokiaľ nemajú v ponuke čerstvú brokolicu či čokoládové srdiečka." - na tejto vlne som naladená aj ja momentálne :D to je taký jesenný trend, radšej dopriať žalúdku a zahaliť sa do niečoho, čo skriňa dáva už roky, hlavne aby to bolo teplé :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno! a dnes som si tie čokoládové srdiečka zadovážila :D

      Odstrániť
  3. spontánne písanie je najlepšie :) nie! najlepšie je, keď sa ti na základe takého článku dostane parádna spätná väzba a ty vieš, že vo svete stále existujú ľudia, ktorých nebavia iba recenzie na riasenky, ale aj pár úprimných slov prúdiacich priamo z duše ;)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Taky mívám taková hluchá období, ale ono to vždycky za čas přejde. V takovém případě si dávám relax s knihou, procházku nebo film....a čekám....:). Přeji dobrou chuť k čokoládě :). Nákupy potravin miluju, jsem na to někdy doslova úchylná :). LenaČerge

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. čakať je asi jediné, čo nám zostáva. a ďakujem :)

      Odstrániť
  5. Tiež mám také obdobia, al epráve pteraz mám presne opačné, stále by som len písala a písala . :D

    OdpovedaťOdstrániť