GOODBYE MARCH

V spoločnosti oku lahodiacej koláže sa dnes lúčim s tebou, marec. Utiekol si rýchlo a ja sa divím sama sebe, že ma to ešte vôbec prekvapuje. Čas je vzácny a ak nim mrháte na niečo, čo vás nebaví a trápite samých seba deň za dňom bez vyššieho cieľa, skúste to premyslieť, či to naozaj stojí za to. Niekedy možno ani nie.
Marec bol pekný. Skutočne bol. Opäť som sa presvedčila v tom, že najviac prekvapujem samú seba, keď som sa ocitla v kine na Fifty shades of Grey. Opäť som si nadávala ako všetko nechávam na poslednú chvíľu. A opäť sa ukázalo ako viem zamakať, keď mi doslova horí termín, klávesnica a napokon aj myšlienky. Moje čitateľské seansy ma priviedli k záveru jednej krásne krutej knihy. Pár večerov sa premenilo na experimenty s novou paletou očných tieňov a okrem toho som si opäť posedela ako vizážistický model.

Jar sa k nám blíži celkom lenivo a pomaličky. Mám pocit, že jej to ešte chvíľku potrvá. Záver tohto rozličného marca mi opäť pripomenul, aké sú priateľstvá vzácne a aké sú niektoré problémy malé.
A aj keď sme sa na blogu ocitli vo vodách stagnujúcich, pripravujem pre vás pár recenzií, inšpirácií a aj nejaký receptík. Stagnáciu ešte trošku potiahnem, keďže Veľkú noc opäť trávim u susedných Poliakov, no možno sa pár zábleskov objaví na mojom instagrame.

Vám, žienky moje, prajem krásne sviatky a dni voľna.