utorok 21. júna 2016

WHAT THE HELL

Sú len dve možnosti, rapídna zmena alebo koniec. Inak to nevidím. Som presne ten typ človeka, ktorý sa s nadšením pustí do vecí a to niekde po ceste stratí, časom sa vracia v určitých návaloch, no tým istým tempom sa aj vytráca. Hore a dole, kolobeh života. S mojím blogom to tak bolo vždy. A tak sa pýtam kam sa vôbec chcem pohnúť a či sa reálne chcem pohnúť.

Píšem takmer denne, avšak pracovne, samozrejme, moje výlevy a kreatívne chvíľky, fotenie a miestečko kam si môžem publikovať svoje žvásty by mi neuveriteľne chýbalo. Preto sa ho nedokážem vzdať, svojho malého sveta, ktorý si budujem skôr rýchlosťou tvora s ulitou ale budujem. Čo tým chcel básnik povedať? Celý máj som trčala nad otázkami a kopami textov. Vtedy som sa reálne zamýšľala nad tým koľko toho ešte človek dokáže vydržať, ako som už raz písala človek je tvor zázračný a vydrží všetko. 30. mája som úspešne zoštátnicovala a už si pred meno môžem písať to malé Bc. Ono to mal byť perfektný pocit a výskanie a tak. Namiesto toho som zvládla jeden obed a odpratať sa pomaly domov nevnímajúc už ani bolesť nôh z tých krásnych topánok. A potom som padla do postele a spala. Tak som prežívala svoj jasot z prvého titulu, totálne vyčerpaná psychicky aj fyzicky. Formalita to nebola. Dobehla ma realita môjho vlastného tela a týždeň som sa dostávala z tohto zúfalého stavu, kedy moje zmysly nechceli nič iné len spať. Až potom som si nejako uvedomila, že už mám voľno a prázdniny a že už fakt môžem čítať a fungovať ako normálna ľudská bytosť. Tak som sa preklenula až sem, po pár stretnutiach, pár knihách a seriáloch a náznaku oslavy mojich štátnic, keď padla jedna fľaša vína a ja som neskôr omámená pozerala Penny Dreadful, zaujímavá skúsenosť. Ale oslava bola, aj keď malá, no však aj to Bc. je malé. Samozrejme, popri tom som myslela na blog a na to ako som si sľubovala kopec článkov a ako to rozbehnem keď bude čas... no, nerozbehla som. Očividne.
Neviem či nádej žije alebo je celkom stratená, asi potrebujem nabrať novú chuť do blogovania, ktoré malo nakoniec skutočne riadnu pauzu. Toľko moja ozvena v týchto zaprášených priestoroch, bude to chcieť prerábku a nový vzduch.

Zatiaľ sa majte krásne!


/ tričko - Vivien Mihalish, džíny - H&M, tenisky - Esmara / Lidl, taška - Martinus, lenonky - letnyhit.sk /