(Schudla by som, ale škoda mi pŕs!)
Kývam vám cez blogerské riadky už zo Slovenska. A kývam vám až teraz, aj keď som sa vrátila už v pondelok, pretože som si dala ešte taký "oddychový" týždeň. Oddychový rozumej skôr od písania pretože som konečne! vyupratovala skriňu, izbu a všetky šuflíky v nej. Zbavila som sa nepotrebných vecí a mám pocit, že už môžem lepšie dýchať. Netuším kde som nabrala takú energiu, možno to bol ten horský vzduch. A práve o tom vzduchu a o tom prečo, ako a kde, som trávila kúsok svojho leta, vám porozprávam v troch článkoch. V troch preto, pretože tri úžasné dni!
Zakopane by som mohla opísať tromi slovami zeleň, drevo a turisti. Všade je množstvo ľudí a o biznis v turizme tu majú postarané. Na každom druhom dome máte tabuľu s nápisom voľné izby, ponúkame ubytovanie, za každým rohom sa nájde penzión alebo hotel. Všetky reštaurácie, bary, krčmy, fasfoody sú nonstop otvorené a doslova to tam žije. Máte si z čoho vyberať. Vačšina domčekov a penziónov je drevených, alebo majú drevené ploty, drevené tabule s ponukou, jednoducho výborne zapadajú do okolitej prírody. Tá je pestrá, neskutočne rozsiahla a nad vašimi hlavami sa týčia štíty vysokých hôr. Privítajú vás s otvorenou náručou a s úsmevom, keďže im sypete do vrecka, no tak to má byť!
V Zakopanom si turistov hýčkajú.
Náš prvý deň sme cestovali od rodiny v Poľsku, kde sme boli celé dva týždne, do Zakopaneho. Cesta trvala okolo hodinky, takže sme to vôbec nemali ďaleko. Počas toho sme si však spravili menšiu zastávku na kávu a výborný tvarohový koláčik. Ak by ste raz niekde v poľskom menu videli serownik, je to presne on, výborný, mäkkučký, tvarohový. Po našom príchode som nevedela kam sa skôr pozrieť. Plné ulice ľudí, rôznych stánkov so suvenírmi a množstvom iných vecí a nad tým všetkým mohutné hory. Nádhera.
Úplnou náhodou a bez GPS sme trafili na tú správnu ulicu Juliana Tuwima, čo bol ževraj poľský básnik, a tak sme na ulici tohto umelca strávili tri dni v rodinnom dome, kde veľmi milá pani ponúka ubytovanie. Je to ten typ bývania u niekoho, kto vo svojom dome prenajíma izby. My sme mali prenajaté celé podkrovie so samostatnou kúpeľnou. Bolo krásne drevené s výhľadom na okolité hory.
Po ubytovaní sme sa vybrali do okolitých uličiek a opäť sme náhodne trafili na hlavnú pešiu zónu, kde sa sústreďuje celý život v Zakopanom. Riadili sme sa jednoduchým choď za davom ľudí, keďže nikto z nás nepočúval milú pani, pretože sme obdivovali drevené ubytovanie. Až potom nám svitlo, že sa ulica hlavného diania nazýva Krupówki. Tak, presne tu to žije. V noci aj cez deň.
A tam sme v podstate strávili väčšinu popoludnia. Na výbornej zapekanke, ktorá bola asi dvakrát tak veľká a hrubá ako u nás a stála len euro! Na dobrom pive a zmrzlinách. A káve opäť. So sestrou sme si prešli pár obchodov, obzerali suveníry, fotili... a užívali.
Tygodnik podhalański, noviny, ktoré pokrývajú celé poľské územie zvané Podhale. Tygodnik má svoju redakciu v Zakopanom. Áno, žurnalista musí fotiť. Toto je miesto pre reklamu a inzeráty, redakcia sa nachádzala kúsok ďalej v normálnom rodinnom dome.
Domček, z ktorého sme každú chvíľu očakávali rozprávkovú babu jagu. No možno tiež bola na dovolenke. Okolitý zarastený park - súkromný pozemok so zákazom vstupu. Kúsok tajomna.
Krásny, vysoký, dychberúci kostol, opäť drevený s modernými vitrážami. Mal pekné okolie, kde sme nafotili aj jednoduchý outfit. No, fotiť sa pred kostolom. Ale môžem za to, že tam Boh zoslal tak dobré schody?
Outfit, ktorý som mala na sebe v prvý deň uvidíte nabudúce. Je veľmi jednoduchý a pohodlný. Keďže je Zakopane obklopené horami a trochu vyššie položené nebolo tam neznesiteľné teplo. Bolo krásne, slnečne, príjemne a musím povedať, že nám na celé tri dni vyšlo perfektné počasie. Ďalší deň sme strávili na horách. O strašidelnom Giewonte, reťaziach, skalách, o tom ako sa nemá chodiť na turistiku ale aj o tom, že v radoch sa dá stáť aj na skalách, nie len v Lidli, sa dozviete v ďalšom článku.
Prajem krásny zvyšok dňa! :)