nedeľa 31. januára 2016

DARLING FOR COLD DAYS


Takmer by som zabudla na tohto pomocníka! 
Prvá veta vypadla ľahko ale čo ďalej? Sedím tu už pár dlhých minút a akosi ma múza nekope. Recenziu na knihu dokážem napísať na jeden šup (ozval sa pravý nefalšovaný knihomoľ), no pri krémoch alebo kozmetike je to už horšie. Vonia pekne, to sa mu odoprieť nedá. Aj keď mi spočiatku ešte pri vzorke veľmi nepadol do nosa, neskôr sme sa skamarátili lebo pomohol mojej utrápenej suchej pleti zo zimy. Rozumej to tak, že inak sa lesknem v slnečných lúčoch, no akonáhle príde jeseň a zima, trpím a hydratujem. Dobre, preháňam. Netrpím ale na pleti mám reálne suché miesta a táto mandľa, ktorá je v prvomrade určená pre citlivú pleť, mi hlavne na jeseň a v zime dosť pomohla a pleť zjemnila.
Vidím, že blogerská múza sa trošku rozbehla.
Krémik som mala najprv ako vzorku, neskôr som si ho vďaka spolupráci s Weledou mohla vyskúšať v plnom balení. Zapáčil sa mi najmä jeho efekt krásne hebkej a mäkkej pleti. O Welede som už kedysi písala a kto čítal vie, že ide o čisto prírodnú kozmetiku. Získali si ma najmä svojím prístupom a celkovo tejto značke a ani mandľovému krémiku nemám čo vytknúť. Prežila som s ním jeseň, zimu a stále ho používam. Aj keď sa vyrážky vyskytnú, pleť aspoň nemám suchú, napnutú. S tými menšími vyrážkami to už musím poriešiť inak. Nuž, niekto by si myslel, že to po puberte skončí, no ono nie. Poznáte to?

Kozmetické články tu nevidieť pravidelne, no ak by ste mali špeciálne želania, rada vám ich splním. Ak sa mi teda podarí vzkriesiť moju múzu a rozšíriť slovnú zásobu od vonia pekne po páči sa mi. A 30 ml vyzerá ako malé množstvo, no krém mám už aj viac ako mesiac a stále je ho dosť. Na celú pleť vám stačí naozaj kúsok. Poznáte Weledu? Už ste nejaký produkt skúšali?

Krásny zvyšok víkendu!

streda 27. januára 2016

THOUGHTS IN A DIARY


Písanie je terapia. Niekde som si raz prečítala. Autor musel sám potrebovať istý kus tejto terapie, keď ju tak správne pomenoval. Aj ja som si ako malá písala denník. No možno skôr týždenník alebo občasník. Niekoľko strán typicky tínedžerských a ešte detských slov ako s tým sa kamarátim a s tým nie, toto sa mi snívalo a toto ma hnevá.
Linajkové útočisko. No raz som sa nahnevala a všetko vytrhala. Veľakrát na to spomínam a dnes s úplne iným pohľadom na svet si vravím, ako rada by som si tie svoje bludy prečítala. Nájdem tu nejakú trhačskú soulmate?

Nedávno som sa konečne dostala k čítaniu svetovo známeho Denníka Anny Frankovej. Prvé strany ma, úprimne, nudili. Dlho mi trvalo kým som sa ku knihe opäť vrátila. Samozrejme, časť viny patrí aj januárovým skúškam (úspešne za mnou! Cokinelle is free), no akosi v pauze medzi dvomi skúškami s neskutočnou chuťou čítať niečo iné som opäť siahla po Anne. Tú knihu som zhltla rýchlo a ponárala sa do nej každou stranou čoraz viac.
Keď listujete prvými stránkami a dostávate sa do príbehu malého dievčaťa, musíte si uvedomiť, že ide o denník. Chvíľu vás bude hnevať puberta malej školáčky a jej detské myšlienky na svet okolo. Mňa hnevala dosť. No po kúskoch ďalej si uvedomíte, ako sa z malej školáčky stáva žena. Žena s dospelými názormi a úžasnou hĺbkou. A to bola v podstate ešte stále malé dievča. Okolnosti a ani záver knihy nie sú radostné, príjemné, žiadny happy end. No myšlienky, do ktorých sa môžete na chvíľu vcítiť sú maximálne inšpiratívne.

Jedna z nich ma veľmi zaujala. "Pretože vo svojej najhlbšej podstate je mladosť osamelejšia než staroba." Pretože mladý človek nevie kým je a stále sa hľadá. Pretože niekedy sa cítime ako nepochopení a rokmi sa snažíme zapadnúť a splynúť s davom. Ale prečo? Veď individualita je vo svojej jedinečnosti krásna. A krásne sú aj myšlienky mladého dievčaťa a jej kúsok terapie na stránkach publikovaného denníka.

Čítali ste? A ak ešte skúškujete, dáte to!


nedeľa 17. januára 2016

#YOGACAMP


Dnes to bude dlhé. Povinná vybava - čaj/káva. Alebo len trpezlivosť a chuť čítať.

Pamätám si na svoje prvé stretnutie s jógou.
Nová podložka, moje nadšenie a nadupaná Jillian Michaels. Chodila som na strednú a krása jógy ma fascinovala čoraz viac. Tak skúsim. No, samozrejme, fascinovala ma fyzická stránka jógy. Krásne, silné telo a náročné pózy. Jillian do toho riadne skočila a ja som nestíhala dýchať. Až neskôr som si uvedomila, že jóga nie je len power a že dych je základ.

Po odchode na výšku sa mi do cesty priplietla spolužiačka s mamou, cvičiteľkou jógy. Dohoda bola na svete a z Nitry som cestovala kúsok vedľa na večerné hodiny. Môj pohľad sa celkom zmenil. Jóga bola zrazu pokojná, ladná v pohyboch, no aj tak náročná a ja som sa cítila ako najNEohybnejší človek na planéte. Nie, nedotkla som sa nôh v predklone, nedotkla som sa ich ani v sede keď boli vystreté. K blbému pocitu prispeli postaršie dámy, ktoré sa ohýbali jedna radosť. Och, aká som drevená. Stuhnutá. No keď prežijete tieto začiatky drevených končatín, začnete si všímať malé pokroky. Už sa dotknem zeme! Už viem zladiť dych s pohybom! Už sa nebojím, že spadnem. A ak spadnem, viem sa hrdo postaviť. Neskôr sa mi do cesty priplietol rozvrh, škola a lekcie u mňa skončili. Jóga bola príležitostným záujmom.

Začiatkom januára sa objavila výzva od Adrienne, cvičiteľky jógy, ktorá má svoj kanál na youtube. Jej jóga je veľmi pohodová, prispôsobená začiatočníkom, plná inštrukcií a správnych pokynov. Zvykla som si na ňu už predtým pri príležitostných jóga radovánkach. Teraz ma jej hlas sprevádza každý deň. Hneď ako som sa upísala k dostávaniu každodenných motivačných mailov od samotnej cvičiteľky a vytlačila som si kalendár, prúser bol na svete.
Každý deň na podložku. Každý deň si nájsť aspoň pol hodinu čas. Odtrhnúť sa od nestíhania, papierov a skúšok a naozaj sa prinútiť upokojiť myseľ. Lebo o tom je celý 30 dňový Yoga Camp.

O transformácii. O tom novom ja, ktoré si sľubujeme každý rok. O tom, že budem mať pozitívne myšlienky, dlhšie ako pár minút. Nebudem si nadávať, podceňovať sa, neznášať sa. Každý deň symbolizuje jedna mantra. Jednoduchá veta, upriamujúca pozornosť na vlastné vnútro. Uvedomili ste si niekedy, ako sa správate k sebe?
Aký je ten váš vnútorný monológ? Ak zlý, zmeňte to. Hneď. Viem, o čom hovorím.
Táto challenge je pre mňa výzvou aj v tom, že sa každý deň (doteraz úspešne, gratulujem si) donútim vytiahnuť podložku a reálne si nájsť chvíľu pre svoje ticho a pre samú seba. Aj keď som totálne unavená, aj keď zívam a vylihujem na posteli už po tridsiatom papieri s textom, aj keď to posledné čo chcem je cvičiť jógu. Aj tak vstanem a idem. Prešlo 16 dní a verte mi, že dokopy sa mi skutočne chcelo asi 2 až 3 krát. Vždy mám v sebe ten malý prokrastinátorský hlások, ako sa mi nechce. No je umením potlačiť ho. A čo mi to prinieslo? Oveľa viac úsmevu, pozitívnych myšlienok, že aj keď je toto skúškové a blížiace sa udalosti na veľa neslušných slov, že ich nejako zvládnem, viac energie na pár bonusových hodín učenia sa navyše (a to sa zíde).

Je neskutočne milé dostať každý deň mail s tým, že niekto na vás myslí a motivuje vás vo vašej ceste za lepším ja. Navyše, po týždni sa budete cítiť zodpovední voči Adrienne. Ďalšia motivácia.

A tak vás týmto neskutočne dlhým výlevom navádzam na úžasný chodníček objaviť vlastnú schopnosť, že ak chcete, dokážete. Som v polovici a oplatí sa! Prihlásiť sa môžete hocikedy, dni sa s dátumom zhodovať nemusia. Potom už len čakajte na svoj mail, škrtajte kalendár, cvičte si vo vlastnom rytme a možno o 30 dní budete o kúsok iní.
Možno lepší k sebe. Namasté.


utorok 12. januára 2016

STUDYING


Okej, tak som to s tými challenge trochu nestihla. 
No stále ich (prekvapivo) dodržiavam, aj keď jednu viac ako druhú. Určite o nich ešte napíšem.
Toľko k úvodu. Možno by som ešte mohla spomenúť výraz tá fotka hovorí za všetko. Áno, presne takto stereotypne vyzerajú moje dni od posledného článku. Sem tam som v polohe ležiacej, uchyľujúcej sa do kútika lenivosti, no inak to celkom zvládam. Môj mozog už vysiela neuveriteľné signály potreby čítať niečo iné. No tíško, ešte budeš musieť chvíľu vydržať. Zaujímalo by ma, ako ste na tom vy? Skúškové? Potešte ma a ozvite sa v komentároch tí, ktorí ešte nemáte ani písmenko v bakalárke. Ani titulnú stranu. Január je vždy taký. No myslím pozitívne! Čo iné mi zostáva.
A popri tom zvýrazňujem, podčiarkujem, vypisujem dôležité pojmy, otváram okno a sem tam si z izby vytvorím menšiu mraziareň. Ono to bez kyslíka nejde, však?
Vysoká škola vás naučí zvládnuť kvantum informácií za minimum času. Vytvárať skratky aj tam kde nie sú. Milovať neónové farby, keď vám v hlave blikne ten správny pojem. 

Držte mi palce, ja budem vám a všetko zvládneme.
Prajem krásny zvyšok týždňa!

streda 6. januára 2016

LET ME THINK ABOUT 2016


Novoročné predsavzatia si nedávam. A teraz som zbúrala celý novoročný nádych.
No priznajme sa. Aj tí, čo nemáme to do list na nový rok sa predsa len neubránime istým motivačným myšlienkam.
Mám pravdu? Keď odbije tých dvanásť a mne sa to tento rok podarilo dotiahnuť do úspešného nebolehlavového konca, myslím často na jedno, byť šťastná a mať okolo seba tých najbližších. Áno, aj ja som v hĺbke duše len obyčajný romantik, čo sa ružovej nebráni. No aj tak preferuje čiernu.
Novoročné predsavzatia sú akýsi trend, no spomeniete si na ne aj v septembri? V júli? V auguste? Naozaj napĺňam to, čo chcem? Snažím sa byť tým, kým chcem byť? Alebo kým som ešte na začiatku januára chcela byť? Už som sa stihla upísať pár challengom, no to nie je len o tom, čo budem robiť.
A tak som si povedala, že v roku 2016 chcem byť menej mrzutá, ešte viac vďačná, chcem vedieť akceptovať svoje pocity a nechať ich prúdiť, nenadávať si za to, že zase plačem, že so mnou hádžu hormóny, že mi je nanič. Akceptovať a nechať ísť. Mať ešte viac pozitívnych myšlienok a nebáť sa. Tak. A ako ste na tom vy? Samozrejme, ešte spraviť skúšky, napísať bakalárku a zoštátnicovať.
Zatiaľ prajem krásny týždeň!
A napíšem aj o spomínaných challenge, možno sa inšpirujete aj vy.

(Zdroj: pinterest.com, weheartit.com)