THOUGHTS IN A DIARY

Písanie je terapia. Niekde som si raz prečítala. Autor musel sám potrebovať istý kus tejto terapie, keď ju tak správne pomenoval. Aj ja som si ako malá písala denník. No možno skôr týždenník alebo občasník. Niekoľko strán typicky tínedžerských a ešte detských slov ako s tým sa kamarátim a s tým nie, toto sa mi snívalo a toto ma hnevá.
Linajkové útočisko. No raz som sa nahnevala a všetko vytrhala. Veľakrát na to spomínam a dnes s úplne iným pohľadom na svet si vravím, ako rada by som si tie svoje bludy prečítala. Nájdem tu nejakú trhačskú soulmate?

Nedávno som sa konečne dostala k čítaniu svetovo známeho Denníka Anny Frankovej. Prvé strany ma, úprimne, nudili. Dlho mi trvalo kým som sa ku knihe opäť vrátila. Samozrejme, časť viny patrí aj januárovým skúškam (úspešne za mnou! Cokinelle is free), no akosi v pauze medzi dvomi skúškami s neskutočnou chuťou čítať niečo iné som opäť siahla po Anne. Tú knihu som zhltla rýchlo a ponárala sa do nej každou stranou čoraz viac.
Keď listujete prvými stránkami a dostávate sa do príbehu malého dievčaťa, musíte si uvedomiť, že ide o denník. Chvíľu vás bude hnevať puberta malej školáčky a jej detské myšlienky na svet okolo. Mňa hnevala dosť. No po kúskoch ďalej si uvedomíte, ako sa z malej školáčky stáva žena. Žena s dospelými názormi a úžasnou hĺbkou. A to bola v podstate ešte stále malé dievča. Okolnosti a ani záver knihy nie sú radostné, príjemné, žiadny happy end. No myšlienky, do ktorých sa môžete na chvíľu vcítiť sú maximálne inšpiratívne.

Jedna z nich ma veľmi zaujala. "Pretože vo svojej najhlbšej podstate je mladosť osamelejšia než staroba." Pretože mladý človek nevie kým je a stále sa hľadá. Pretože niekedy sa cítime ako nepochopení a rokmi sa snažíme zapadnúť a splynúť s davom. Ale prečo? Veď individualita je vo svojej jedinečnosti krásna. A krásne sú aj myšlienky mladého dievčaťa a jej kúsok terapie na stránkach publikovaného denníka.

Čítali ste? A ak ešte skúškujete, dáte to!