TALKING ABOUT GREEN

Keď budem veľká, chcem kútik plný kníh a obrovské mäkkučké kreslo pre svoje príbehy.

Čítaním kníh sa prenášam vždy do inej reality. Vypnem od zvyčajných povinností a odložím ich niekam do spodného šuflíčka mysle. Vtedy neexistuje nič, len slová na papieri a svet iných problémov. Onálepkovala by som to slovíčkom oslobodzujúce.

Poznáte tú akútnu chuť na niečo? Či už je to čokoláda, jablko, romantický film, melancholická tragédia, fashionistický časopis, váš obľúbený seriál, komédia so slzami smiechu... jednoducho niečo. Chvíľami to zabieha do prokrastinácie, no chvíľami to jednoducho potrebujete. Odreagovať sa. Aby ste neskôr mohli opäť naplno zapnúť. 

A taká bola aj moja sobota.

Dlho odporúčaná kniha sa mi konečne dostala do rúk, aj keď na poličke trónila už nejaký ten čas. Myslím, že na Greena musíte byť naladení. Má pekný štýl, ktorý sa ľahko číta. Zaujímavé myšlienky, osobnú tragédiu, kúsok humoru, súcitu, lásky... zmes všetkého. Túto zmes som zhltla na jeden pokus. Rozumej, čítala som nonstop asi 7 hodín s malými pauzami. Nuž, knihomaniak sa ukázal v plnej svojej kráse, keď tie strany odsýpajú neuveriteľne rýchlo. 

Prečítaná za jednu sobotu.

Milá Aljaška, ktorá potešila oko viac ako Johnove Hviezdy.

Mám celkom rada príbehové prekvapenia. Absolútne netuším o čom tá kniha je, poznám len dobré ohlasy a odporúčania. Preto vám nepíšem klasickú recenziu, jednoducho odporúčam. Skutočne naozaj. Pretože je skvelá.

A pretože ženy nie sú len objekty a všetci potrebujeme nádej na vymotanie sa zo svojho vlastného labyrintu. 

Prajem krásny zvyšok víkendu!