THESE DAYS

@cokinelle

Posledné dni boli hektické a rôznorodé. So školou, so spánkom, s náladou. Ako na typickej horskej dráhe uprostred kolotočov, kde vám kedysi bolo nepríjemne zle a neskôr ste sa na to možno aj tešili. Moja dráha sa posledný týždeň viezla pomedzi učenie, snahu pochopiť správnu výslovnosť (stále som žurnalista), snahu pochopiť zmysel niektorých testov a vôbec zmysel niektorých prednášok... pomedzi neustálu potrebu spať. Zistila som, že čím viac spím, tým viac som unavená. A že to musím dať nejako dokopy a trebárs si aj nastaviť budík, keď nemusím. No potom sú tu tie malé radosti všedných dní. Keď si spravíte vynikajúcu tortillu na večeru, keď si po dlhom dni zacvičíte (stále holdujem jóge), keď si dáte prechádzku lesom a chvíľu nepočujete žiadne autá, mestský hluk, len stromy a malé stvorenia lietajúce nad vami... mám pocit, že sa už dostávam k trápnemu klišé, no niekedy vám aj to klišé vyčarí úsmev na tvári.

Semester mám za sebou, skúškové pred sebou. Niekoľko nápadov v hlave a verím, že ich realizáciu takisto pred sebou. Stále sa snažím hľadať radosť v maličkostiach a šťastie v sebe. Pretože vás nikto neurobí šťastným, ak to nespravíte predovšetkým sami.

A tak ak ste raz dole, veľmi dobre viete, že sa môžete sami vyštverať hore. A viac si vážiť, to čo už máte, pretože na tie základy často zabúdame. Toľko filozofovania na nedeľu, ktorú som strávila opäť trošku nicneděláním pozeraním Vikingov a na záver jógou. Nedeľa je o tom a môžem si ešte chvíľočku užívať, kým sa zase vrhnem do učenia. Majte krásny začiatok týždňa!