SUNDAY THOUGHTS

Už nejaký ten piatok tu nebol článok len tak. Bez konkrétnej témy. Niečo inšpiratívne, možno motivujúce a myšlienkové pre vás. Keď v nedeľu ešte užívate ničnerobenie.
Dni nám chladnú a ja sa z toho aj celkom teším. Pretože mám nové svetre a konečne ich budem môcť nosiť. #sommaniaknasvetre No aj kvôli tomu, že so septembrom prichádza vždy nová kapitola. Možno je to opäť návratom do školy a k povinnostiam. Možno je to mojím dňom keď si pripíšem zase o rok viac. Dnes mám svojich posledných dvadsaťjeden. Znelo to krásne, no je čas sa rozlúčiť. Toto leto som sa naučila, že rozhodnutia z ktorých mám strach sú väčšinou tie najlepšie. Niekoľkokrát som výstúpila out of my comfort zone aj v situáciách, ktoré mnohým prídu úplne jednoduché a normálne, no s mojou introvertnou povahou, verte mi hard decisions. No aj keď som z nich mala strach, rozhodla som sa pre ne. Pretože, prečo nie? Opäť krok vpred z môjho kruhu pohodlíčka. A ono to nikdy nedopadlo zle.

Toto leto som si znova uvedomila to, aké sú vzťahy komplikované. Ľudia sú rôzni, neexistujú dvaja úplne rovnakí niekedy ani len trochu podobní a vtedy vzniká starý známy konflikt. Pri odlišných názoroch, odlišných myšlienkach, čo i len odlišných slovách. Ako keby ste sa rozprávali dvomi cudzími jazykmi. A zladiť ich je niekedy somuchfuckinghard. Nedávno som si na tej našej modrej sociálnej sieti prečítala náhodou status o zaľúbení sa. Vraj, či je to možné. Byť šialene zaľúbený po mesiaci. Romantický výlev nejakého dievčaťa mi len tak padol do oka. Ako nechápe, že je tak zamilovaná už po mesiaci. Dá sa? Samozrejme. Keď ste v prvotnom ošiali nič vás nezastaví. Zaľúbiť sa po mesiaci je až príšerne jednoduché. No ľúbiť aj po niekoľkých rokoch. Piatich, desiatich, dvadsiatich. Ak si potom napíšete takýto výlev, tak vám tlieskam a prajem ďalších desať. Pretože v dnešnej dobe je to vzácne.

Starajte sa o seba. Starajte sa o svoju náladu, myšlienky, postoj. Nenechajte si inými nahlodávať názory. Nenechajte samých seba, aby ste sa začali s inými porovnávať, aby ste s nimi porovnávali čokoľvek. Svoj výzor, vzťah, svoj pohľad. Je to hlúpe. Každý sme iní, každý chceme niečo iné a ak to u niekoho funguje ružovým spôsobom, u vás nemusí. Ste spokojné s modrým? To je úplne super! Farebný príklad je trošku ako zo základnej, no viete, čo myslím. Ja verím, že mi dvadsaťdvojka prinesie všetko dobré do novej kapitoly, a to isté prajem aj vám. Nebáť sa ťažkých vecí, rozhodnutí, ťažkých situácií. Vždy nám niečo prinesú.
A ak niekto nastupuje do bakalárskeho ročníka, držím nám palce!
Majte krásny zvyšok nedele!