BONES IN BRNO

Poznáte to, keď si niekam zacestujete a potom ste chvíľu mimo reality?
Tak práve som.
Akosi sa neviem prinútiť k otvoreniu tej hriešnej Evy a k písaniu seminárky. Akosi sa neviem prinútiť premýšľať v hraniciach povinností a nezapísaných čistých wordových strán. Akosi sa stále vraciam k Brnu.
V piatok som bola navštíviť svojho brnenského študáka. Tešila som sa ako malá, že na víkend trochu vypadnem a zrelaxujem od všetkých bakalárno-seminárkových myš a lienok. A to sa podarilo cez množstvo malých drobností. Ako stánok s kávou hneď pred hlavnou stanicou. A moje extra jemné kapučíno s krásnou penou za 38 českých korun.
A už to išlo.
Vychutnávanie tej vône popri sledovaní brnenských svetiel a električiek v spojení s tradičným čakaním na môjho večne nedochvíľneho chlapa. No vyžehlil si to hneď prvou zastávkou v kníhkupectve. Pretože, kde moje srdce plesá? V regáloch kníh. A tak som si konečne prezrela malé kráľovstvo Levných knih, plné nebestsellerov a neznámych autorov. A nakoniec bolo treba knihomoľa vytiahnuť silou von, aby sme sa vôbec niekam dostali.
Konečne som videla väčší kúsok Brna. So všetkými jeho uličkami, budovami, večernou atmosférou, neustálym nakukávaním do intímnej pohody sympatických kaviarní. Na chvíľku byť pozorovateľom, ktorý sa priamo nezúčastňuje a pritom vníma všetko podstatné. To bola krátka návšteva Brna. S celou sobotou, ktorá priniesla tú najlepšiu pizzu, vianočný nádych vyzdobenej nákupnej Olympie a extra rýchlu chôdzu na film, kde som po prvýkrát ďakovala za dlhé reklamy, pretože práve vďaka nim sme aj s 15 minútovým meškaním napokon všetko pekne stihli. A neskôr nedeľa. Kdy se nic nedělá. A tak som nic nedělala, skoro celý deň vo vlakoch. Keďže ma čakala ešte rýchla otočka v Nitre a napokon home sweet home.

No teraz už Jana Eyrová (po dlhej dobe reálne zapínam televíziu) a zajtra už možno aj tie seminárky.
Krásny týždeň!