GALAXY JOKES

Niekedy mám pocit, že si vesmír zo mňa uťahuje. Ako keď píšem ironický článok s vianočnou tematikou a uprostred slova stmavne obrazovka. Nepomôže reštart, zaklínanie, modlitby ani pomyselný prestup na temnú stranu. Zbohom, Henry (rozumej notebook).

Môj verný spoločník vypovedal službu pár dní pred Vianocami. S naivným hláskom v mysli som naklusala v ráno Štedrého dňa do servisu a tvárila sa, že veď on sa len vypína asi potrebuje len poriadne vyčistiť. Uhm, iste. Dnes ťukám do systému Windows 10, vyskakujú na mňa rôzne farebné okienka a v šuflíku mám svoj starý harddisk. Boli to príjemné dva týždne bez hrbenia sa za stolom a precitnutím do reality, ako príliš sme závislí od techniky. Našťastie, Henry si vzal dovolenku práve v časoch reálnej dovolenky a dorazil naspäť domov akurát na skúškové. 

Dvakrát hurá, už sa nemám na čo vyhovárať.

Práve včera som dve hodiny pred deadlinom (tak typické) odoslala politickú analýzu. A teraz sa nútim do učenia. Popri tom premýšľam ako to tu vzkriesiť, čo robím už takmer bežne, pretože tento blog zažil viac aktualizácií a zmien ako samotná Gaga. No keďže môj čas sa pomaly blíži k výsade kráľov, prepadávajú ma pocity viny už len pri písaní tohto článku, no stále je to lepšia prokrastinácia ako scrollovanie insta hviezd či sledovanie Priateľov už po miliónty raz. 

Na diári mi svieti nápis Work hard, dream big. Tak hádam. 

Momentálne úžasne pestrý život nemám, kamarátim sa opäť s Henrym a občas s knihami. Snažím sa stíhať termíny a konečne presvedčiť samú seba o tom, že áno, je skúškové. 

Tak sa mi tu zatiaľ majte krásne a ja vám zase niekedy napíšem. 

C.