MONTHLY / 01

Január je fuč. A s ním aj moje skúškové (potlesk, gratulácie, fanfáry). Tento mesiac je vždy zvláštny svojou nostalgiou. Na jednej stránke bilancujeme staré, na druhej zapisujeme nové túžby a niekde uprostred ešte stále škrtáme číslo šesť a vtĺkame si do hláv sedmičku. Nech je šťastná. Doskúškovala som v závere mesiaca, prvý deň toho ďalšieho sa ostrihala a odštartovala novú sériu článkov.

Čím bol január? Studený, útulný, mrazivý aj hrejivý. Videla som zamrznutú Nitru a takmer zamrzla v Nitre. Mala viac šťastia ako rozumu. Občas. Mala tú najlepšiu manikúru a neskôr tú najhoršiu, lebo skúškové. Objavila v sebe kus grafika a vysypala na hlavu priam celú popolnicu, keď som pre našu školskú skupinu editovala časopis. Objavila ten najlepší program pre grafikov/amatérov. A tvárila sa, že som grafik/profesionál.

Zožala pár pochvál, kritík. Ako každá ľudská bytosť. Videla ten najlepší dokument o humánnosti a tie najkrajšie atmosférické seriály. Opäť sa prebrala do reality. Ďakovala za obyčajnú teplú večeru. A čokoládu. Úspešne sa vyhla sobotnému bolehlavu, konečne dohnala silvestrovské faux pas a kopla do seba pohár šampusu. Redizajnovala prachom zapadnutý blog a pokúsila sa ho vzkriesiť. Objavila Joy Division a zamilovala do Eda Sheerana. Opäť. 

Oslávila jednu osemnástku a znova zistila, že jednoducho starnem. Spravila asi tak trilión selfíčok a nie, nehanbím sa za to. Naučila sa, že manažér má asi milión povinností, a že na skúšku si ich jednoducho nezapamätám. Objavila čaro myšlienok, dostala dobré otázky a vynašla sa aj v tých zlých. Zistila, že nie je kapitán ako kapitán a že med sa dá aj s kávou.

A pokúšala sa vstať aspoň o hodinu skôr. Každý deň. 

No tu stále víťazí posteľ. A myslím, že ešte dlho bude.

C.