sobota 24. januára 2015

I BOUGHT THIS FOR 100$


Spýtala som sa, či je šťastná. Celý čas sa usmieva.
Odpovedala, že nie.

Továrne v ázijských krajinách sú verejným tajomstvom. Aj keď o tom vieme, sme akosi neschopní niečo urobiť. Bojkotujeme celý módny priemysel a vyhlásime štrajk veľkým spoločnostiam, ktoré neustále dopĺňajú naše šatníky? Ani po zhliadnutí tejto reality náhle neotvoríte skriňu a nezabalíte tričká s nálepkou H&M do čiernych vriec, ani pri budúcom nakupovaní neobídete známe značky veľkým oblúkom.
Nie je to jedna z tých ľahkých tém. Premýšľala som, či video len prezdieľam na facebooku alebo mu venujem samostatný článok. Rozhodla som sa pre článok.
Možno na vás táto reality show z nórskej produkcie vykukla už na niekoľkých weboch a spomínanom Zuckerbergerovom výtvore. No ak ste si odkazy ešte nerozklikli, odporúčam, urobte to. Čaká vás 5 epizód s tromi blogermi vytrhnutými zo sveta módy a pohodlia, premiestnených do Kambodže, kde sa zoznámia s prácou v jednej z tovární.
Na jednej strane tvrdíme, že sú na to zvyknutí, nič iné nepoznajú a sú radi, že majú prácu a môžu si vôbec niečo zarobiť. No neskôr si uvedomíme, že aj oni mali svoje sny a aj napriek práci a vyplatenej mzde je to stále málo. Stále to nestačí. A jediné čo žiadajú je len o trochu viac. O trochu lepšie.


Odpovede by sa mali hľadať v spoločnostiach, pre ktoré je oblečenie šité. Asi len tie môžu niečo reálne zlepšiť, aj keď nízke náklady a lacná pracovná sila sú veľkým lákadlom.
Komentáre v niektorých diskusiách typu, u nás sa tiež ťažko pracuje, len nech makajú, je to vina spoločenského zriadenia a nie veľkých značiek, sami si za to môžu... ma trochu zarážajú. Nevravím, že u nás sú všetky pracovné podmienky dokonalé. No my máme aspoň čistú vodu, posteľ a svoj obed nejedávame na zemi.

V podstate toho sami veľa spraviť nemôžeme, taká je pravda. No mali by sme si aspoň vážiť veci, ktoré sú pre nás samozrejmosťou, občas si všimnúť štítky na oblečení a zamyslieť sa nad tým, čo vlastne kupujem. A aj keď nám je niekedy nanič a ťažko, stačí si uvedomiť, že v podstate sme úplne šťastní ľudia, ktorí si ešte stále môžu plniť svoje sny.

Sweatshop a jeho celé epizódy spolu s anglickými titulkami si môžete pozrieť na tomto odkaze.

13 komentárov:

  1. Pozrela som si všetky časti, strašné...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelý článok..
    http://baribircak.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ja som dnes ráno videla trailer a stačilo mi...pekne si to napísala...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. na tohle se rozhodně chci podívat, protože jsem o tom už dost četla.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Dokonale si to opísala. Bohužiaľ, je to tak. Ja som raz pozerala dokument o rifiliach. V ten moment som mala chuť vyhádzať všetky von oknom. V podmienkach v akých tie ženy i muži robia, plat a výrobna suma. Všetko bolo neskutočne hrozné. Kolko chémie do toho dávali..proste hnus. A to bola výroba pre Kik sa mi vidí. A do továrne pre drahe značky kamere ani nedovolili natáčať.Vyhodili ich. A pravdu povediac, záber na budovu bol ešte horší ako pre tie lacne značky. Tiež to stojí za pozretie. A toto si pozriem dnes :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. myslím, že som niečo podobné o rifilach videla tiež a naozaj, podmienky boli rovnako hrozné. a je to celé pravda, do niektorých tovární ich s kamerou ani nepustia.. vlastne sa tomu ani nečudujem. no ľudia by takéto veci mali vidieť. ďakujem za komentár!

      Odstrániť